Source

XEmacs / etc / TUTORIAL.sk

   1
   2
   3
   4
   5
   6
   7
   8
   9
  10
  11
  12
  13
  14
  15
  16
  17
  18
  19
  20
  21
  22
  23
  24
  25
  26
  27
  28
  29
  30
  31
  32
  33
  34
  35
  36
  37
  38
  39
  40
  41
  42
  43
  44
  45
  46
  47
  48
  49
  50
  51
  52
  53
  54
  55
  56
  57
  58
  59
  60
  61
  62
  63
  64
  65
  66
  67
  68
  69
  70
  71
  72
  73
  74
  75
  76
  77
  78
  79
  80
  81
  82
  83
  84
  85
  86
  87
  88
  89
  90
  91
  92
  93
  94
  95
  96
  97
  98
  99
 100
 101
 102
 103
 104
 105
 106
 107
 108
 109
 110
 111
 112
 113
 114
 115
 116
 117
 118
 119
 120
 121
 122
 123
 124
 125
 126
 127
 128
 129
 130
 131
 132
 133
 134
 135
 136
 137
 138
 139
 140
 141
 142
 143
 144
 145
 146
 147
 148
 149
 150
 151
 152
 153
 154
 155
 156
 157
 158
 159
 160
 161
 162
 163
 164
 165
 166
 167
 168
 169
 170
 171
 172
 173
 174
 175
 176
 177
 178
 179
 180
 181
 182
 183
 184
 185
 186
 187
 188
 189
 190
 191
 192
 193
 194
 195
 196
 197
 198
 199
 200
 201
 202
 203
 204
 205
 206
 207
 208
 209
 210
 211
 212
 213
 214
 215
 216
 217
 218
 219
 220
 221
 222
 223
 224
 225
 226
 227
 228
 229
 230
 231
 232
 233
 234
 235
 236
 237
 238
 239
 240
 241
 242
 243
 244
 245
 246
 247
 248
 249
 250
 251
 252
 253
 254
 255
 256
 257
 258
 259
 260
 261
 262
 263
 264
 265
 266
 267
 268
 269
 270
 271
 272
 273
 274
 275
 276
 277
 278
 279
 280
 281
 282
 283
 284
 285
 286
 287
 288
 289
 290
 291
 292
 293
 294
 295
 296
 297
 298
 299
 300
 301
 302
 303
 304
 305
 306
 307
 308
 309
 310
 311
 312
 313
 314
 315
 316
 317
 318
 319
 320
 321
 322
 323
 324
 325
 326
 327
 328
 329
 330
 331
 332
 333
 334
 335
 336
 337
 338
 339
 340
 341
 342
 343
 344
 345
 346
 347
 348
 349
 350
 351
 352
 353
 354
 355
 356
 357
 358
 359
 360
 361
 362
 363
 364
 365
 366
 367
 368
 369
 370
 371
 372
 373
 374
 375
 376
 377
 378
 379
 380
 381
 382
 383
 384
 385
 386
 387
 388
 389
 390
 391
 392
 393
 394
 395
 396
 397
 398
 399
 400
 401
 402
 403
 404
 405
 406
 407
 408
 409
 410
 411
 412
 413
 414
 415
 416
 417
 418
 419
 420
 421
 422
 423
 424
 425
 426
 427
 428
 429
 430
 431
 432
 433
 434
 435
 436
 437
 438
 439
 440
 441
 442
 443
 444
 445
 446
 447
 448
 449
 450
 451
 452
 453
 454
 455
 456
 457
 458
 459
 460
 461
 462
 463
 464
 465
 466
 467
 468
 469
 470
 471
 472
 473
 474
 475
 476
 477
 478
 479
 480
 481
 482
 483
 484
 485
 486
 487
 488
 489
 490
 491
 492
 493
 494
 495
 496
 497
 498
 499
 500
 501
 502
 503
 504
 505
 506
 507
 508
 509
 510
 511
 512
 513
 514
 515
 516
 517
 518
 519
 520
 521
 522
 523
 524
 525
 526
 527
 528
 529
 530
 531
 532
 533
 534
 535
 536
 537
 538
 539
 540
 541
 542
 543
 544
 545
 546
 547
 548
 549
 550
 551
 552
 553
 554
 555
 556
 557
 558
 559
 560
 561
 562
 563
 564
 565
 566
 567
 568
 569
 570
 571
 572
 573
 574
 575
 576
 577
 578
 579
 580
 581
 582
 583
 584
 585
 586
 587
 588
 589
 590
 591
 592
 593
 594
 595
 596
 597
 598
 599
 600
 601
 602
 603
 604
 605
 606
 607
 608
 609
 610
 611
 612
 613
 614
 615
 616
 617
 618
 619
 620
 621
 622
 623
 624
 625
 626
 627
 628
 629
 630
 631
 632
 633
 634
 635
 636
 637
 638
 639
 640
 641
 642
 643
 644
 645
 646
 647
 648
 649
 650
 651
 652
 653
 654
 655
 656
 657
 658
 659
 660
 661
 662
 663
 664
 665
 666
 667
 668
 669
 670
 671
 672
 673
 674
 675
 676
 677
 678
 679
 680
 681
 682
 683
 684
 685
 686
 687
 688
 689
 690
 691
 692
 693
 694
 695
 696
 697
 698
 699
 700
 701
 702
 703
 704
 705
 706
 707
 708
 709
 710
 711
 712
 713
 714
 715
 716
 717
 718
 719
 720
 721
 722
 723
 724
 725
 726
 727
 728
 729
 730
 731
 732
 733
 734
 735
 736
 737
 738
 739
 740
 741
 742
 743
 744
 745
 746
 747
 748
 749
 750
 751
 752
 753
 754
 755
 756
 757
 758
 759
 760
 761
 762
 763
 764
 765
 766
 767
 768
 769
 770
 771
 772
 773
 774
 775
 776
 777
 778
 779
 780
 781
 782
 783
 784
 785
 786
 787
 788
 789
 790
 791
 792
 793
 794
 795
 796
 797
 798
 799
 800
 801
 802
 803
 804
 805
 806
 807
 808
 809
 810
 811
 812
 813
 814
 815
 816
 817
 818
 819
 820
 821
 822
 823
 824
 825
 826
 827
 828
 829
 830
 831
 832
 833
 834
 835
 836
 837
 838
 839
 840
 841
 842
 843
 844
 845
 846
 847
 848
 849
 850
 851
 852
 853
 854
 855
 856
 857
 858
 859
 860
 861
 862
 863
 864
 865
 866
 867
 868
 869
 870
 871
 872
 873
 874
 875
 876
 877
 878
 879
 880
 881
 882
 883
 884
 885
 886
 887
 888
 889
 890
 891
 892
 893
 894
 895
 896
 897
 898
 899
 900
 901
 902
 903
 904
 905
 906
 907
 908
 909
 910
 911
 912
 913
 914
 915
 916
 917
 918
 919
 920
 921
 922
 923
 924
 925
 926
 927
 928
 929
 930
 931
 932
 933
 934
 935
 936
 937
 938
 939
 940
 941
 942
 943
 944
 945
 946
 947
 948
 949
 950
 951
 952
 953
 954
 955
 956
 957
 958
 959
 960
 961
 962
 963
 964
 965
 966
 967
 968
 969
 970
 971
 972
 973
 974
 975
 976
 977
 978
 979
 980
 981
 982
 983
 984
 985
 986
 987
 988
 989
 990
 991
 992
 993
 994
 995
 996
 997
 998
 999
1000
1001
1002
1003
1004
1005
1006
1007
1008
1009
1010
1011
1012
1013
1014
1015
1016
1017
1018
1019
1020
1021
1022
1023
1024
1025
1026
1027
1028
1029
1030
1031
1032
1033
1034
1035
1036
1037
1038
1039
1040
1041
1042
1043
1044
Copyright (c) 1985 Free Software Foundation, Inc;  podmienky pozri na konci.
Do иe№tiny preloѕil Milan Zamazal <pdm@zamazal.org>.
Do slovenиiny preloѕil Miroslav Va№ko <vasko@debian.cz>

Mбte pred sebou tъtorial k Emacsu.

Prнkazy Emacsu v№eobecne vyuѕнvajъ klбvesu CONTROL (obиas oznaиovanъ ako CTRL
alebo CTL) alebo klбvesu META (obиas oznaиovanъ EDIT alebo ALT).  Aby sme
tieto nбzvy nemuseli stбle pнsa» v plnom znenн, budeme pouѕнva» nasledujъce
skratky:

 C-<chr>  znamenб podrѕa» klбvesu CONTROL a stlaиi» znak <chr>.
          Teda C-f znamenб: podrѕte klбvesu CONTROL a stlaиte f.
 M-<chr>  znamenб podrѕa» klбvesu META, EDIT alebo ALT a stlaиi» <chr>.
          Ak nemбte ѕiadnu z klбves META, EDIT ani ALT, tak namiesto toho
          stlaиte a pustite klбvesu ESC a potom <chr>.  Klбvesu ESC budeme
          oznaиova» <ESC>.

Dфleѕitб poznбmka: prбcu s Emacsom ukonинte stlaиenнm C-x C-c (dva znaky).
Znaky ">>" na µavom okraji oznaиujъ miesta, kde si mбte vyskъ№a» prнkaz.
Naprнklad:
<<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
>>  Teraz stlaиte C-v (view next screen) pre posun na пal№iu obrazovku.
        (Smelo do toho, spravte to pridrѕanнm klбvesy control a stlaиenнm v.)
	Od tejto chvнle by ste toto mali robi» ak doинtate zobrazenъ
        obrazovku.

V№imnite si, ѕe pri posuve obrazoviek vѕdy zostбvajъ zobrazenй dva riadky
z predchбdzajъcej obrazovky; to poskytuje urиitъ nбvдznos» pri postupnom
инtanн textu.

Prvб vec, ktorъ potrebujete vedie» je, ako sa v textu pohybova»
z jednйho miesta na druhй.  Uѕ viete, ako sa posunъ» o jednu obrazovku
vpred, pomocou C-v.  Na prechod o obrazovku spд» pouѕite M-v
(podrѕte klбvesu META a stlaиte v alebo stlaиte <ESC>v ak
nemбte klбvesy META, EDIT ani ALT).

>>  Skъste stlaиi» M-v a potom C-v, niekoµko krбt to zopakujte.


* ZHRNUTIE
----------

Na prezeranie obrazovkovэch strбnok sъ uѕitoиnй nasledujъce prнkazy:

	C-v	posuv o obrazovku vpred
	M-v	Posuv o obrazovku spд»
	C-l	Zmazanie obrazovky a znovuzobrazenie celйho textu,
                pritom sa text pod kurzorom presunie k stredu obrazovky.
                (Ide o control-L a nie control-1.)

>> Nбjdite kurzor a zapamдtajte si, akэ je okolo neho text.
   Potom stlaиte C-l.
   Nбjdite kurzor znovu a v№imnite si, ѕe je okolo neho ten istэ text.


* ZБKLADNЙ OVLБDANIE KURZORU
----------------------------

Pohyb medzi obrazovkami je uѕitoиnэ, ale ako sa premiestnime na konkrйtne
miesto v texte na obrazovke?

Je to moѕnй dosiahnu» niekoµkэmi spфsobmi.  Najzбkladnej№нm spфsobom je
pouѕitie prнkazov C-p, C-b, C-f a C-n.  Kaѕdэ z tэchto prнkazov presunie
kurzor na obrazovke o jeden riadok alebo stеpec v danom smere.
Tu je tabuµka znбzorтujъca smer posunu kurzoru vyvolanэ tэmito №tyrmi
prнkazmi:
 
			Predchбdzajъci riadok, C-p
				  :
				  :
      Dozadu, C-b .... Momentбlna pozнcia kurzoru .... Dopredu, C-f
				  :
				  :
			 Nasledujъci riadok, C-n

>> Presuтte kurzor na prostrednэ riadok tohto diagramu pomocou
   C-n alebo C-p.  Potom stlaиte C-l, aby ste na obrazovke videli celэ
   diagram vycentrovanэ.

Pravdepodobne si tieto prнkazy µahko zapamдtбte podµa zaиiatoиnэch pнsmen
anglickэch nбzvov: P ako previous (predchбdzajъci), N ako next (nasledujъci),
B ako backward (spд»), F ako forward (vpred).  Sъ to zбkladnй prнkazy pre
pohyb kurzoru a budete ich pouѕнva» stбle, takѕe by bolo veµmi vhodnй, keby
ste sa ich teraz nauиili.

>> Stlaиte niekoµko krбt C-n, aby ste kurzor presunuli na tento riadok.

>> Posuтte kurzor dovnъtra riadku pomocou niekoµkэch C-f a potom hore
   stlaиenнm C-p.  Pozorujte, иo C-p robн, keп je kurzor uprostred riadku.

Kaѕdэ riadok textu konин znakom novйho riadku, ktorэ ho oddeµuje od
nasledujъceho riadku.  Znakom novйho riadku by mal by» ukonиenэ aj poslednэ
riadok sъboru (napriek tomu, ѕe to Emacs nevyѕaduje).

>> Vyskъ№ajte C-b na zaиiatku riadku.  Kurzor by sa mal presunъ» na koniec
   predchбdzajъceho riadku, pretoѕe ho tэm presuniete cez znak novйho riadku.

C-f funguje analogicky ako C-b, tj. na konci riadku dфjde k presunu na
пal№н riadok.

>> Stlaиte niekoµkokrбt C-b, takѕe uvidнte, kde sa nachбdza kurzor.
   Potom stlбиajte C-f, aby ste sa vrбtili na koniec riadku.
   Potom stlaиte e№te raz C-f, aby ste sa presunuli na nasledujъci
   riadok.

Keп kurzorom prejdete cez hornэ alebo dolnэ okraj obrazovky, posunie sa
text za prнslu№nэm okrajom na obrazovku.  Tбto vlastnos» sa nazэva
"scrollovanie".  Umoѕтuje premiestni» kurzor na µubovoµnй miesto v texte,
bez toho, aby kurzor opustil obrazovku.

>> Skъste posunъ» kurzor pod dolnэ okraj obrazovky pomocou C-n a pozorujte,
   иo sa stane.

Ak je posun po znakoch prнli№ pomalэ, mфѕete sa pohybova» po
slovбch.  M-f (Meta-f) robн posun o slovo vpred a M-b robн posun
o slovo spд».

>> Stlaиte niekoµko krбt M-f a M-b.

Ak sa kurzor nachбdza uprostred slova, M-f presunie kurzor na koniec
tohto slova.  Ak sa nachбdza kurzor v medzere medzi slovami, M-f presunie
kurzor na koniec nasledujъceho slova.  M-b pracuje analogicky v opaиnom
smere.

>> Stlaиte niekoµko krбt M-f a M-b spolu s C-f a C-b, aby ste videli
   vэsledky prнkazov M-f a M-b vykonбvanэch z rфznych miest vnъtri slov
   a medzi nimi.

V№imnite si analуgie medzi C-f a C-b na jednej strane a M-f a M-b na
strane druhej.  Meta znaky sъ veµmi иasto vyuѕнvanй pre operбcie
vz»ahujъce sa na entity definovanй jazykom (slovб, vety, odstavce),
naopak Control znaky pracujъ na zбkladnэch prvkoch nezбvislэch na tom,
иo prбve editujete (znaky, riadky, a pod.).

Tбto analуgia platн tieѕ pre riadky a vety: C-a a C-e vykonбva presun
na zaиiatok a koniec riadku, M-a a M-e vykonбva presun na zaиiatok a koniec
vety.

>> Skъste niekoµko krбt C-a a potom niekoµko krбt C-e.
   Skъste niekoµko krбt M-a a potom niekoµko krбt M-e.

V№imnite si, ѕe opakovanй C-a nerobн niи, ale opakovanй M-a vѕdy
vykonб presun na пal№iu vetu.  Princнpu analуgie to sнce prнli№
nezodpovedб, ale napriek tomu je toto chovanie moѕnй povaѕova» za prirodzenй.

Pozнcia kurzoru v texte sa tieѕ nazэva "bod" ("point").  Aby sme to
parafrбzovali, kurzor je vidie» na obrazovke v mieste, kde je bod umiestnenэ
v texte.

Tu je prehµad jednoduchэch operбciн pre pohyb kurzoru vrбtane prнkazov pre
pohyb medzi slovami a vetami:

	C-f	Presun o znak vpred
	C-b	Presun o znak spд»

	M-f	Presun o slovo vpred
	M-b	Presun o slovo spд»

	C-n	Presun na nasledujъci riadok
	C-p	Presun na predchбdzajъci riadok

	C-a	Presun na zaиiatok riadku
	C-e	Presun na koniec riadku

	M-a	Presun spд» na zaиiatok vety
	M-e	Presun vpred na koniec vety

>> Vyskъ№ajte si teraz niekoµko krбt v№etky tieto prнkazy kvфli cviku.
   Sъ to najpouѕнvanej№ie prнkazy.

Пal№ie dva dфleѕitй prнkazy pre pohyb kurzoru sъ M-< (Meta men№ie-ako),
ktorэ vykonб presun na zaиiatok celйho textu, a M-> (Meta vди№н-ako),
ktorэ vykonб presun na koniec celйho textu.

Na vди№ine terminбlov je "<" nad иiarkou, takѕe pre vyvolanie tohto znaku
musнte pouѕi» klбvesu Shift.  Na tэchto terminбloch je teda nutnй pouѕi»
klбvesu Shift aj v prнpade prнkazu M-<; bez klбvesy Shift by ste stlaиili
M-иiarka.

>> Skъste teraz M-< pre presun na zaиiatok tъtorialu.
   Pouѕite potom opakovane C-v, aby ste sa opд» vrбtili sem.

>> Skъste teraz M-> pre presun na koniec tъtorialu.
   Pouѕite potom opakovane M-v, aby ste sa opд» vrбtili sem.

Kurzor mфѕete presъva» tieѕ pomocou kurzorovэch klбves (klбvesy
so №нpkami), ak ich Vб№ terminбl mб.  My Vбm v№ak doporuиujeme nauиi» sa
C-b, C-f, C-n a C-p, a to z troch dфvodov.  Za prvй, tieto klбvesy fungujъ
na v№etkэch typoch terminбlov.  Za druhй, akonбhle raz zнskate cvik
v pouѕнvanн Emacsu, zistнte, ѕe pouѕнvбnie tэchto CTRL znakov je
rэchlej№ie ako pouѕнvanie kurzorovэch klбves (pretoѕe nemusнte presъva»
ruku z pнsacej pozнcie).  Za tretie, ak si zvyknete pouѕнva» tieto CTRL-znak
prнkazy, µahko sa nauинte pouѕнva» inй pokroиilй prнkazy pre pohyb
kurzoru.

Vди№ina prнkazov Emacsu akceptuje numerickэ argument; ten pre vди№inu
prнkazov slъѕi ako opakovaи.  Poиet opakovanн prнkazu zadбte
prostrednнctvom stlaиenia C-u nasledovanйho stlaиenнm prнslu№nэch инslic pred
vyvolanнm prнkazu.  Ak mбte META (alebo EDIT иi ALT) klбvesu, existuje
alternatнvna moѕnos» zadania numerickйho argumentu: pridrѕte klбvesu META
a stlaиte prнslu№nй инslice.  Doporuиujeme nauиi» sa C-u metуdu,
pretoѕe tб funguje na akomkoµvek terminбle.

Naprнklad C-u 8 C-f vykonб presun o osem znakov vpred.

Vди№ina prнkazov pouѕнva numerickэ argument ako opakovaи.  Istй
vэnimoиnй prнkazy ho pouѕнvajъ inэm spфsobom.  Medzi tieto vэnimky patrн
C-v a M-v.  Ak dostanъ numerickэ argument, posunъ obrazovku hore
alebo dole o zodpovedajъci poиet riadkov namiesto obrazoviek.  Naprнklad
C-u 4 C-v posunie obrazovku o 4 riadky.

>> Skъste teraz stlaиi» C-u 8 C-v.

To by malo posunъ» obrazovku o 8 riadkov hore.  Pokiaµ by ste ju chceli
posunъ» naspд» dole, mфѕete da» argument prнkazu M-v.

Ak pouѕнvate X Windows, mali by ste ma» na µavej strane emacsovйho okna
vysokъ obdеѕnikovъ oblas», nazvanъ scrollbar.  Mфѕete potom text
posъva» klikanнm my№ou na scrollbar.

>> Skъste stlaиi» prostrednй tlaинtko na vrchole zvэraznenej oblasti
   vo vnъtri scrollbaru.  To by malo text posunъ» na pozнciu danъ tэm, ako
   vysoko alebo nнzko ste klikli.

>> Skъste pri stlaиenom prostrednom tlaиidle posъva» my№ou hore a dole.
   Uvidнte, ako sa text posъva hore a dole podµa toho, ako
   hэbete my№ou.


* KEП EMACS NEREAGUJE
---------------------

Ak Emacs prestane reagova» na Va№e prнkazy, mфѕete prebiehajъcu
иinnos» bezpeиne zastavi» pomocou C-g.  Pomocou C-g mфѕete zastavi»
prнkaz, ktorйho иinnos» trvб prнli№ dlho.

C-g mфѕete pouѕi» tieѕ pre odstrбnenie numerickйho argumentu prнkazu,
ktorэ nechcete dokonиi».

>> Stlaиte C-u 100 pre vytvorenie numerickйho argumentu 100 a potom
   stlaиte C-g.  Teraz stlaиte C-f.  Kurzor by sa mal posunъ» iba
   o jeden znak, pretoѕe ste argument zru№ili prostrednнctvom
   C-g.

Ak ste omylom stlaиili <ESC>, mфѕete sa ho zbavi» pomocou C-g.


* DEAKTIVOVANЙ PRНKAZY
----------------------

Niektorй prнkazy Emacsu sъ "deaktivovanй" ("disabled"), aby ich
zaинnajъci pouѕнvatelia nemohli vyvola» nбhodne.

Ak vyvolбte niektorэ z deaktivovanэch prнkazov, Emacs zobrazн hlбsenie
oznamujъce, ktorэ prнkaz to bol, s otбzkou, иi chcete tento prнkaz
vykona».

Ak naozaj chcete prнkaz vyskъ№a», stlaиte medzernнk ako odpoveп
na tъto otбzku.  Zvyиajne, ak nechcete deaktivovanэ prнkaz
vykona», odpovedzte na tъto otбzku pomocou "n".

>> Stlaиte <ESC> : (иo je deaktivovanэ prнkaz),
   potom na otбzku odpovedzte n.


* OKNБ
------

Emacs mфѕe ma» niekoµko okien (windows), pritom kaѕdй z nich zobrazuje svoj
vlastnэ text.  Ako viac okien pouѕнva», objasnнme neskфr.  Teraz chceme
objasni», ako sa zbavi» nadbytoиnэch okien a vrбti» sa do zбkladnej
jednookennej editбcie.  Je to jednoduchй:

	C-x 1	Jedno okno (tj. zru№enie v№etkэch ostatnэch okien)

Teda vloѕenie Control-x nasledovanй инslicou 1.  C-x 1 roz№нri okno
obsahujъce kurzor cez celъ obrazovku.  Zru№н to v№etky ostatnй oknб.

>> Stlaиte Control-h k Control-f.
   Pozorujte, ako sa aktuбlne okno zmen№н a objavн sa novй okno
   kvфli zobrazeniu dokumentбcie pre prнkaz Control-f.

>> Stlaиte C-x 1 a pozorujte, ako okno s dokumentбciou zmizne.


* VKLADANIE A MAZANIE
---------------------

Ak chcete vloѕi» text, proste ho napн№te.  Znaky, ktorй vidнte,
ako A, 7, *, atп., sъ Emacsom chбpanй ako text a vkladanй okamѕite.
Pre vloѕenie znaku novйho riadku stlaиte <Return> (klбvesu Enter).

Poslednэ znak, ktorэ ste napнsali, mфѕete zmaza» stlaиenнm <Delete>.
<Delete> je klбvesa, ktorб mфѕe by» na klбvesnici oznaиenб "Del".
V niektorэch prнpadoch ako <Delete> slъѕi klбvesa "Backspace", av№ak nie
vѕdy!

V№eobecnej№ie, <Delete> maѕe znak bezprostredne pred momentбlnou pozнciou
kurzoru.

>> Vykonajte to teraz -- napн№te niekoµko znakov a potom ich zmaѕte
   niekoµkэmi stlaиeniami <Delete>.  Nebojte sa zmien v tomto sъbore;
   originбlny tъtorial sa nezmenн.  Toto je Va№a osobnб kуpia.

Keп sa riadok textu zvди№н natoµko, ѕe presiahne jeden riadok obrazovky,
je zobrazenэ na viacerэch riadkoch obrazovky.  Riadok textu, ktorэ pokraиuje na
пal№om riadku obrazovky, je indikovanэ spдtnэm lomнtkom ("\") na pravom
okraji obrazovky.

>> Vkladajte text, pokiaµ nedosiahnete pravйho okraju, a pokraиujte vo
   vkladanн. Objavн sa Vбm pokraиovacн riadok.

>> Pouѕite <Delete> pre zmazanie textu, pokiaµ se riadok textu opд» nevojde na
   jeden riadok obrazovky.  Pokraиovacн riadok zmizne.

Znak novйho riadku mфѕete zmaza» ako ktorэkoµvek inэ znak.  Zmazanie
znaku novйho riadku medzi dvoma riadkami spфsobн ich spojenie do jedinйho
riadku.  Ak je vэslednэ riadok prнli№ dlhэ na to, aby sa vo№iel na №нrku
obrazovky, bude zobrazenэ pokraиovacнm riadkom.

>> Presuтte kurzor na zaиiatok riadku a stlaиte <Delete>.  To tento
   riadok spojн s riadkom predchбdzajъcim.

>> Stlaиte <Return> pre znovuvloѕenie zmazanйho znaku novйho riadku.

Spomeтte si, ѕe vди№ina prнkazov Emacsu mфѕe dosta» poиet opakovanн;
vrбtane textovэch znakov.  Opakovanie textovэch znakov ich vloѕн
niekoµko krбt.

>>  Vyskъ№ajte si to -- stlaиte C-u 8 * pre vloѕenie ********.

Teraz uѕ poznбte najzбkladnej№ie spфsoby, ako nieиo v Emacse napнsa» a ako
opravova» chyby.  Mфѕete ale tieѕ maza» text po slovбch alebo po riadkoch.
Tu je zhrnutie operбciн pre mazanie textu:

	<Delete>     Zmazanie znaku bezprostredne pred kurzorom
	C-d   	     Zmazanie znaku nasledujъceho za kurzorom

	M-<Delete>   Zru№enie slova bezprostredne pred kurzorom
	M-d	     Zru№enie slova nasledujъceho za kurzorom

	C-k	     Zru№enie textu od pozнcie kurzoru do konca riadku
	M-k	     Zru№enie textu do konca aktuбlnej vety

V№imnite si, ѕe <Delete> a C-d, resp. M-<Delete> a M-d, roz№irujъ
paralelu zaиatъ C-f a M-f (pravda, <Delete> naozaj nie je control
znak, ale s tэm sa nebudeme trбpi»).  C-k a M-k sъ ako C-e a M-e v zmysle
vz»ahu riadkov k vetбm.

Ґubovoµnъ иas» buffera mфѕete zru№i» aj nasledujъcim spфsobom.  Presuтte sa
na koniec tejto иasti a stlaиte C-@ alebo C-SPC (µubovoµnъ z tэchto
kombinбciн). (SPC znamenб medzernнk.)  Presuтte sa na druhэ koniec tejto
иasti a stlaиte C-w.  Text medzi tэmito pozнciami bude zru№enэ.

>> Presuтte kurzor na pнsmeno L na zaиiatku predchбdzajъceho odstavca.
>> Stlaиte C-SPC.  Emacs by mal zobrazi» v spodnom riadku obrazovky sprбvu
   "Mark set".
>> Presuтte kurzor na pнsmeno c v slove "koniec" na druhom riadku
   odstavca.
>> Stlaиte C-w.  Text, ktorэ zaинna pнsmenom L a konин pred pнsmenom "c"
   bude zru№enэ.

Uvedomte si, ѕe rozdiel medzi "ru№enнm" ("killing") a "mazanнm"
("deleting") je ten, ѕe "zru№enй" veci mфѕu by» vhodenй spд», zatiaµ иo
"zmazanй" nie.  V№eobecne prнkazy, ktorй mфѕu zmaza» vди№ie mnoѕstvo
textu, ukladajъ text, zatiaµ иo prнkazy, ktorй maѕъ jedinэ znak alebo
iba prбzdne riadky a medzery, mazanэ text neukladajъ.

>> Presuтte kurzor na zaиiatok neprбzdneho riadku.
   Potom stlaиte C-k pre zru№enie textu na tomto riadku.
>> Stlaиte C-k druhэ krбt.  Uvidнte, ѕe to zru№н znak novйho riadku, ktorэ
   je za tэmto riadkom.

V№imnite si, ѕe jedno C-k zru№н obsah riadku a druhй C-k zru№н riadok
samotnэ a posunie v№etky пal№ie riadky hore.  C-k spracovбva numerickэ
argument №peciбlne: zru№н zodpovedajъci poиet riadkov VRБTANE ich
obsahu.  To uѕ nie je opakovanie.  C-u 2 C-k zru№н dva riadky a ich
obsah; dvojitй stlaиenie C-k by toto obvykle nespravilo.

Vracanie textov spд» sa nazэva "vhadzovanie" ("yanking").  (Predstavte
si opдtovnй vhadzovanie, vracanie spд» textu, ktorэ bol odstrбnenэ.)
Zmazanэ text mфѕete vhodi» buп na to istй miesto, odkiaµ bol zmazanэ,
alebo na inй miesto v bufferi, alebo dokonca aj do inйho sъboru.
Text mфѕete vhodi» aj viac krбt, keп vytvбrate jeho пal№ie kуpie.

Prнkazom na vhadzovanie je C-y.  Tento prнkaz vloѕн poslednэ zmazanэ
text na pozнciu, na ktorej sa nachбdza kurzor.

>> Skъste to; stlaиte C-y pre vhodenie textu spд».

Ak stlaинte C-k niekoµko krбt po sebe. v№etok zmazanэ text je uloѕenэ
spolu tak, aby bolo moѕnй vhodi» spд» v№etky riadky naraz.

>> Stlaиte niekoµko krбt C-k.

Teraz obnovte naposledy zru№enэ text:

>> Stlaиte C-y.  Potom posuтte kurzor o niekoµko riadkov niѕ№ie a stlaиte
   C-y znovu.  Teraz vidнte, ako je moѕnй kopнrova» text.
   
Иo keп mбte nejakэ text, ktorэ by ste radi vhodili spд» a potom zru№нte
nieиo inйho?  C-y by vloѕilo poslednэ zru№enэ text.  Ale predchбdzajъci
text ni je stratenэ.  Mфѕete ho zнska» spд» pouѕitнm prнkazu M-y.  Potom,
иo spravнte C-y pre zнskanie poslednйho zru№enйho textu, stlaиenie M-y
vymenн tento vhodenэ text za predchбdzajъci zru№enэ text.  Пal№нmi a
пal№нmi stlaиeniami M-y dostбvate predchбdzajъce a predchбdzajъce zru№enй
texty.  Keп dosiahnete text, ktorэ hµadбte, nemusнte s nнm pre jeho
uchovanie niи пal№ieho robi».  Jednoducho vhodenэ text ponechajte, kde
je, a pokraиujte v editбcii.

Ak opakujete M-y dostatoиne dlho, dostanete se spд» k vэchodziemu
bodu (posledne zru№enйmu textu).

>> Zru№te riadok, presuтte kurzor niekam inam a zru№te inэ riadok.
   Potom vykonajte C-y pre vrбtenie druhйho zru№enйho riadku.
   Potom stlaиte M-y a vhodenэ riadok bude nahradenэ prvэm zru№enэm riadkom.
   Opakujte M-y a pozorujte, иo dostбvate.  Pokraиujte v tom, pokiaµ sa
   znova neobjavн druhэ zru№enэ riadok a potom niekoµko пal№нch.
   Ak chcete, mфѕete skъsi» preda» M-y kladnй a zбpornй argumenty.


* UNDO
------

Ak vykonбte v texte zmenu a potom zistнte, ѕe to bol omyl, mфѕete
zmenu vrбti» prнkazom undo, C-x u.

C-x u obvykle vrбti zmeny vykonanй jednэm prнkazom; pokiaµ C-x u
zopakujete niekoµko krбt po sebe, kaѕdй opakovanie vrбti jeden пal№н
prнkaz.

Sъ ale dve vэnimky: prнkazy, ktorй nemenia text, sa nepoинtajъ (to
zahатa prнkazy pre pohyb kurzoru a rolovanie) a znaky vkladajъce
samy seba sъ obvykle spracovбvanй v skupinбch aѕ po 20.  (To je kvфli
tomu, aby sa zredukoval poиet C-x u nutnэch pre vrбtenie vkladanйho
textu.)

>> Zru№te tento riadok pomocou C-k, stlaиte potom C-x u a riadok by sa mal
   znova objavi».

Alternatнvny undo prнkaz je C-_; pracuje rovnako ako C-x u, je v№ak
menej pracnй ho aplikova» niekoµko krбt za sebou.  Nevэhodou C-_ je, ѕe
na niektorэch klбvesniciach nie je jasnй, ako ho vyvola».  To je dфvod,
preиo ponъkame aj C-x u.  Na niektorэch terminбloch mфѕete C-_ vyvola»
stlaиenнm / pri stlaиenom CTRL.

Numerickэ argument pre C-_ a C-x u funguje ako poиet opakovanн.

Pomocou prнkazu undo mфѕete vrбti» zru№enэ aj zmazanэ text. Rozdiel medzi
mazanнm a ru№enнm textu ovplyvтuje moѕnos» vhodenia tohto textu pomocou
C-y, neovplyvтuje ale moѕnosti prнkazu undo.


* SЪBORY
--------

Aby text, ktorэ editujete, zostal trvale uchovanэ, musнte ho uloѕi» do
sъboru.  Inak by bol po ukonиenн Emacsu stratenэ.  Svoju editбciu
spojнte so sъborom "vyhµadanнm" ("finding") sъboru.  (Tieѕ sa to
nazэva "nav№tнvenie" ("visiting") sъboru.)

Vyhµadanie sъboru znamenб, ѕe vidнte jeho obsah v Emacse.  V mnohэch
ohµadoch je to, ako by ste editovali priamo ten sъbor.  Napriek tomu zmeny,
ktorй prostrednнctvom Emacsu robнte, sa nestanъ trvalэmi, pokiaµ tieto
zmeny do sъboru "neuloѕнte" ("save").  Tэm sa zamedzн nechcenйmu ponechaniu
иiastoиne zmenenйho sъboru v systйme.  Dokonca aj keп sъbor uloѕнte,
Emacs uchovб pфvodnэ sъbor pod zmenenэm nбzvom pre prнpad, ѕe by ste
zistili, ѕe va№e ъpravy boli chybnй.

Keп sa pozriete do dolnej иasti obrazovky, uvidнte riadok, ktorэ zaинna a
konин pomlиkami a na zaиiatku mб "2J:-- TUTORIAL.sk" alebo nieиo podobnйho.
Tбto иas» obrazovky obvykle obsahuje meno sъboru, ktorэ je prбve
nav№tнvenэ.  Akurбt teraz mбte nav№tнvenэ sъbor nazvanэ "TUTORIAL.sk",
ktorэ je Va№ou osobnou иmбraciou kуpiou tъtorialu Emacsu.  Keп v Emacse
vyhµadбte sъbor, jeho meno sa objavн presne na tom mieste.

Prнkazy pre vyhµadбvanie a ukladanie sъborov sa na rozdiel od ostatnэch
prнkazov, ktorй ste sa zatiaµ nauиili, skladajъ z dvoch znakov.  Oba
zaинnajъ znakom Control-x.  Existuje celб sada prнkazov zaинnajъcich na
Control-x; veµa z nich pracuje so sъbormi, buffermi a podobnэmi vecami.
Tieto prнkazy sъ dlhй dva, tri alebo №tyri znaky.

Пal№ou vecou sъvisiacou s prнkazom pre vyhµadanie sъboru je to, ѕe musнte
poveda», ktorй meno sъboru chcete.  Hovorнme, ѕe prнkaz "инta argument
z terminбlu" (v tomto prнpade je argumentom meno sъboru).  Potom, иo
vyvolбte prнkaz

	C-x C-f   Vyhµadanie sъboru

Emacs sa Vбs opэta na meno sъboru.  Meno sъboru, ktorй pн№ete, sa
objavuje v spodnom riadku obrazovky, ktorэ sa v tejto situбcii nazэva
minibuffer.  Pre editбciu mena sъboru mфѕete pouѕнva» obvyklй editaиnй
prнkazy Emacsu.

Zadбvanie mena sъboru (v№eobecne akэkoµvek vstup z minibuffera) mфѕete
zru№i» prнkazom C-g.

>> Stlaиte C-x C-f a potom C-g.  To minibuffer zru№н a tieѕ to zru№н
   prнkaz C-x C-f, ktorэ minibuffer pouѕil.  Takѕe nevyhµadбte ѕiadny
   sъbor.

Po napнsanн mena sъboru stlaиte <Return>.
Prнkaz C-x C-f potom zaиne pracova» a vyhµadб sъbor, ktorэ ste zvolili.
Po skonиenн prнkazu C-x C-f minibuffer zmizne.

Po malej chvнlke sa obsah sъboru objavн na obrazovke a mфѕete ho
editova».  Keп chcete zmeny natrvalo uloѕi», pouѕite prнkaz

	C-x C-s   Uloѕenie sъboru

To skopнruje text z Emacsu do sъboru.  Keп to spravнte prvэ krбt, Emacs
premenuje pфvodnэ sъbor na sъbor s novэm menom, aby nebol stratenэ.
Novй meno je vytvorenй pridanнm "~" na koniec pфvodnйho mena sъboru.

Keп je ukladanie dokonиenй, Emacs zobrazн meno zapнsanйho sъboru.
Mali by ste uklada» rozumne иasto, aby ste nestratili prнli№ veµa prбce
v prнpade pбdu systйmu.

>> Stlaиte C-x C-s pre uloѕenie Va№ej kуpie tъtorialu.
   Malo by to zobrazi» "Wrote ...TUTORIAL.sk" v spodnom riadku obrazovky.

POZNБMKA: Na niektorэch systйmoch spфsobн stlaиenie C-x C-s zatuhnutie
obrazovky a nevidнte ѕiadny пal№н vэstup z Emacsu.  To znamenб, ѕe
"vlastnos»" operaиnйho systйmu nazvanб "flow control" zachytбva C-s a
nepustн ho k Emacsu.  Pre odtuhnutie obrazovky stlaиte C-q.  Potom
v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manuбle Emacsu
vyhµadajte radu, ako sa vysporiada» s touto "vlastnos»ou".

Existujъci sъbor mфѕete vyhµada», aby ste ho mohli prehliada» alebo
editova».  Mфѕete tieѕ vyhµada» sъbor, ktorэ e№te neexistuje.  To je
spфsob, akэm sa dб vytvori» sъbor v Emacse: vyhµadajte sъbor, ktorэ
bude na zaиiatku prбzdny a potom zaиnite vklada» text urиenэ pre tento
sъbor.  Keп poѕiadate o uloѕenie, Emacs skutoиne vytvorн sъbor
s textom, ktorэ ste vloѕili.  Od tej chvнle sa potom mфѕete cнti», ako
keby ste editovali uѕ existujъci sъbor.


* BUFFERY
---------

Ak vyhµadбte pomocou C-x C-f druhэ sъbor, prvэ sъbor v Emacse
zostбva.  Mфѕete sa doт spд» prepnъ» jeho opдtovnэm vyhµadanнm
pomocou C-x C-f.  Tэmto spфsobom mфѕete do Emacsu dosta» pomerne veµa
sъborov.

>> Vytvorte sъbor pomenovanэ "foo" stlaиenнm C-x C-f foo <Return>.
   Potom vloѕte nejakэ text, zmeтte ho a uloѕte "foo" stlaиenнm C-x C-s.
   Nakoniec stlaиte C-x C-f TUTORIAL.sk <Return>, инm sa vrбtite spд» do
   tъtorialu.

Emacs ukladб text kaѕdйho sъboru do objektu nazэvanйho "buffer".
Vyhµadanie sъboru vytvorн v Emacse novэ buffer.  Ak chcete vidie» zoznam
bufferov, ktorй momentбlne existujъ vo Va№om procese Emacs, stlaиte:

	C-x C-b   Zoznam bufferov

>> Skъste teraz C-x C-b.

Uvidнte, ѕe kaѕdэ buffer mб v zozname meno a mфѕe tam ma» tieѕ meno
sъboru, ktorйho text obsahuje.  Niektorй buffery nezodpovedajъ sъborom.
Naprнklad buffer pomenovanэ "*Buffer List*" nemб ѕiadny sъbor.  Je to
buffer, ktorэ obsahuje zoznam bufferov vytvorenэ pomocou C-x C-b.
AKЭKOҐVEK text, ktorэ vidнte v emacsovom okne, je vѕdy sъиas»ou
nejakйho bufferu.

>> Stlaиte C-x 1, aby ste sa zbavili zoznamu bufferov.

Ak zmenнte text jednйho sъboru a potom vyhµadбte inэ sъbor,
nespфsobн to uloѕenie prvйho sъboru.  Jeho zmeny zostбvajъ v Emacse
uchovanй v jemu zodpovedajъcom buffere.  Vytvorenie a ъprava druhйho
sъboru nemб ѕiadny vplyv na buffer prvйho sъboru.  To je veµmi
uѕitoиnй, ale tieѕ to znamenб, ѕe potrebujete vhodnэ spфsob, ako uloѕi»
buffer prvйho sъboru.  Nutnos» prepnъ» sa spд» pomocou C-x C-f, aby
ho bolo moѕnй uloѕi» prostrednнctvom C-x C-s, by bola nemiestne
ob»aѕujъca.  Takѕe mбme

	C-x s     Uloѕenie niektorэch bufferov

C-x s sa Vбs spэta na kaѕdэ buffer, ktorэ obsahuje zmeny, ktorй ste
neuloѕili.  Pre kaѕdэ takэ buffer sa Vбs spэta, иi ho mб uloѕi».

>> Vloѕte riadok textu a potom stlaиte C-x s.
   Emacs by sa Vбs mal opэta», иi mб by» uloѕenэ buffer nazvanэ TUTORIAL.sk.
   Odpovedzte na tъto otбzku бno (yes) stlaиenнm "y".


* ROZ©IROVANIE SADY PRНKAZOV
----------------------------

Existuje omnoho, omnoho viac prнkazov Emacsu, ako tie, ktorй by vфbec mohli
by» rozmiestnenй na v№etky control a meta znaky.  Emacs tento problйm
obchбdza prostrednнctvom X (eXtend) prнkazu.  Ten vznikб dvoma spфsobmi:

	C-x	Znakovэ eXtend.  Nasledovanэ jednэm znakom.
	M-x	Pomenovanэ prнkaz eXtend.  Nasledovanэ dlhэm nбzvom.

To sъ prнkazy, ktorй sъ v№eobecne uѕitoиnй, ale menej иasto pouѕнvanй
ako tie, ktorй ste sa uѕ nauиili.  Uѕ ste videli dva z nich: sъborovй
prнkazy C-x C-f pre vyhµadanie a C-x C-s pre uloѕenie.  Inэ prнklad je
prнkaz pre ukonиenie Emacsu -- tj. prнkaz C-x C-c.  (Nemajte obavy
o stratu zmien, ktorй ste spravili; C-x C-c ponъkne uloѕenie kaѕdйho
zmenenйho sъboru pred tэm, neѕ sa Emacs skonин.)

C-z je prнkaz na *doиasnй* opustenie Emacsu -- mфѕete sa po тom do
spustenйho Emacsu vrбti».

Na systйmoch, ktorй to umoѕтujъ, C-z Emacs "pozastavн"; tzn. vrбti Vбs
do shellu, ale Emacs neskonин.  V najbeѕnej№нch shelloch sa mфѕete do
Emacsu vrбti» prнkazom `fg' alebo pomocou `%emacs'.

Na systйmoch, ktorй pozastavovanie procesov nemajъ implementovanй, C-z
vytvorн subshell beѕiaci pod Emacsom, aby Vбm dal №ancu spusti» inй
programy a potom sa do Emacsu vrбti»; nevykonб teda pravй opustenie
Emacsu.  V tom prнpade je obvyklou cestou nбvratu zo subshellu do Emacsu
shellovэ prнkaz `exit'.

Chvнle pre pouѕitie C-x C-c nastane, keп sa chystбte odhlбsi» sa zo
systйmu.  Sprбvne je to tieѕ pri ukonиovanн Emacsu vyvolanйho po№tovэm
programom a rфznymi inэmi utilitami, pretoѕe tie nemusia vedie», ako si
poradi» s pozastavenнm Emacsu.  Napriek tomu za normбlnych okolnostн, pokiaµ
sa nechystбte odhlбsi», je lep№ie Emacs pozastavi» pomocou C-z ako ho
ukonиi».

Existuje mnoho C-x prнkazov.  Tu je zoznam tэch, ktorй ste sa uѕ nauиili:

	C-x C-f		Vyhµadanie sъboru
	C-x C-s		Uloѕenie sъboru
	C-x C-b		Zoznam bufferov
	C-x C-c		Ukonиenie Emacsu
	C-x u		Undo

Pomenovanй eXtended prнkazy sъ prнkazy, ktorй sъ pouѕнvanй e№te
menej, alebo prнkazy, ktorй sъ pouѕнvanй iba v istэch mуdoch.
Prнkladom je prнkaz replace-string, ktorэ globбlne nahradн jeden re»azec
inэm.  Keп stlaинte M-x, vypн№e sa na spodnom riadku obrazovky prompt
M-x a vy by ste mali zada» meno prнkazu; v tomto prнpade
"replace-string".  Jednoducho napн№te "repl s<TAB>" a Emacs nбzov doplnн.
Skonиite zadбvanie mena prнkazu pomocou <Return>.

Prнkaz replace-string vyѕaduje dva argumenty -- re»azec, ktorэ mб by»
nahradenэ, a re»azec, ktorэ ho mб nahradi».  Kaѕdэ argument musнte
ukonиi» pomocou <Return>.

>> Presuтte kurzor na prбzdny riadok dva riadky pod tэmto.
   Potom napн№te M-x repl s<Return>zmenil<Return>modifikoval<Return>.

   V№imnite si, ako sa tento riadok zmenil: nahradili ste slovo
   z-m-e-n-i-l slovom "modifikoval", kdekoµvek sa za aktuбlnou pozнciou
   kurzoru vyskytlo.


* AUTOMATICKЙ UKLADANIE
-----------------------

Ak ste spravili zmeny v sъbore, ale nemбte ich e№te uloѕenй,
mфѕu by» v prнpade pбde systйmu stratenй.  Aby vбs Emacs pred tэm ochrбnil,
periodicky zapisuje "auto save" sъbor pre kaѕdэ sъbor, ktorэ
editujete.  Meno auto save sъboru mб na zaиiatku a na konci #;
naprнklad ak sa Vб№ soubor nazэva "hello.c", jeho auto save
sъbor sa nazэva "#hello.c#".  Ak sъbor uloѕнte normбlnym spфsobem,
Emacs auto save sъbor zmaѕe.

Ak nastane pбd systйmu, mфѕete svoje ъpravy obnovi» z auto-save
sъboru, a to normбlnym vyhµadanнm sъboru (toho, ktorэ ste editovali,
nie auto save sъboru) a nбslednэm spustenнm M-x recover-file<return>.
Na ѕiados» o potvrdenie odpovedzte zadanнm yes<return> pre pokraиovanie a
obnovenie auto-save dбt.


* ECHO OBLAS«
-------------

Keп Emacs vidн, ѕe pн№ete prнkazy pomaly, ukazuje Vбm ich v spodnej
иasti obrazovky v oblasti nazэvanej "echo oblast".  Echo oblas» obsahuje
dolnэ riadok obrazovky.


* STAVOVЭ RIADOK
----------------

Riadok bezprostredne nad echo oblas»ou sa nazэva "stavovэ riadok"
("mode line").
Stavovэ riadok vravн nieиo ako:

2J:** TUTORIAL.sk       (Fundamental)--L670--58%----------------

Tento riadok podбva uѕitoиnъ informбciu o stave Emacsu a texte, ktorэ
editujete.

Uѕ viete, иo znamenб meno sъboru -- je to sъbor, ktorэ ste vyhµadali.
-NN%-- oznaиuje Va№u aktuбlnu pozнciu v texte; vravн, ѕe NN percent textu
je nad hornэm okrajom obrazovky.  Ak je zaиiatok sъboru na obrazovke, je
tu --Top-- a nie --00%--.  Ak je koniec textu na obrazovke, je tu
--Bot--.  Ak sa dнvate na tak malэ text, ѕe sa celэ vojde na obrazovku,
stavovэ riadok vravн --All--.

Hviezdiиky blнzko zaиiatku znamenajъ, ѕe ste text zmenili.  Tesne po
vyhµadanн alebo uloѕenн sъboru v tejto иasti stavovйho riadku nie sъ ѕiadne
hviezdiиky, iba pomlиky.

Иas» stavovйho riadku v zбtvorkбch vravн, v akэch editaиnэch mуdoch sa
nachбdzate.  Implicitnэ mуd je Fundamental, иo je ten, ktorэ momentбlne
pouѕнvate.  Je prнkladom hlavnйho mуdu ("major mode").

Emacs mб celэ rad hlavnэch mуdov.  Niektorй z nich sъ urиenй pre
editovanie rфznych programovacнch jazykov a/alebo textov ako napr. Lisp mуd,
Text mуd, atп.  V µubovoµnom okamihu je aktнvny prбve jeden hlavnэ mуd a
jeho meno je moѕnй nбjs» v stavovom riadku na mieste, kde je teraz
"Fundamental".

Kaѕdэ hlavnэ mуd menн chovanie niektorэch prнkazov.  Naprнklad existujъ
prнkazy pre vytvбranie komentбrov v programe, a pretoѕe kaѕdэ programovacн
jazyk mб inъ predstavu o tom, ako mб komentбr vyzera»,
musн kaѕdэ hlavnэ mуd vklada» komentбre inak.  Kaѕdэ hlavnэ mуd je
vlastne meno extended prнkazu, ktorэm sa do tohoto mуdu mфѕete
prepnъ».  Naprнklad M-x fundamental-mode je prнkaz pre prepnutie sa do
Fundamental mуdu.

Ak sa chystбt meni» slovenskэ text, ako naprнklad tento sъbor,
pravdepodobne by ste mali pouѕi» Text mуd.
>> Napн№te M-x text-mode<Return>.

Nebojte sa, ѕiadny z prнkazov, ktorй ste sa nauиili, chovanie Emacsu nijako
vэznamne nezmenн.  Mфѕete si ale v№imnъ», ѕe M-f a M-b teraz pracujъ
s apostrofmi ako so sъиas»ou slova.  Pred tэm, vo Fundamental mуde, M-f
a M-b pracovali s apostrofmi ako oddeµovaиmi slov.

Hlavnй mуdy obyиajne robia men№ie zmeny, ako bola tбto: prнkazy vди№inou
robia "to istй", ale v kaѕdom hlavnom mуde pracujъ trochu inak.

Dokumentбciu k aktuбlnemu hlavnйmu mуdu si mфѕete zobrazi» stlaиenнm C-h m.

>> Raz alebo viac krбt pouѕite C-u C-v, aby ste tento riadok dostali
   na vrchol obrazovky.
>> Stlaиte C-h m, aby ste videli, ako sa Text mуd lн№i od Fundamental
   mуdu.
>> Stlaиte C-x 1 pre odstrбnenie dokumentбcie z obrazovky.

Hlavnй mуdy sa nazэvajъ hlavnй preto, ѕe tieѕ existujъ vedµaj№ie mуdy
(minor modes).  Vedµaj№ie mуdy nie sъ alternatнvou k hlavnэm mуdom, ale
ich malй modifikбcie.  Kaѕdэ vedµaj№н mуd mфѕe by» zapnutэ alebo vypnutэ
sбm o sebe nezбvisle na v№etkэch ostatnэch vedµaj№нch mуdoch a nezбvisle na
hlavnom mуde.  Takѕe nemusнte pouѕнva» ѕiadny vedµaj№н mуd alebo mфѕete
pouѕнva» jeden vedµaj№н mуd alebo µubovoµnъ kombinбciu niekoµkэch
vedµaj№нch mуdov.

Jednэm z veµmi uѕitoиnэch vedµaj№нch mуdov, hlavne pre ъpravy slovenskэch
textov, je Auto Fill mуd.  Keп je tento mуd zapnutэ, Emacs zalomн riadok
medzi dvoma slovami, kedykoµvek vkladбte text a riadok sa stane prнli№
dlhэm.

Auto Fill mуd mфѕete zapnъ» vykonanнm M-x auto-fill-mode<Return>.
Ak je tento mуd zapnutэ, mфѕete ho vypnъ» vykonanнm M-x
auto-fill-mode<Return>.  Ak je mуd vypnutэ, tento prнkaz ho zapнna,
a ak je mуd zapnutэ, tak ho tento prнkaz vypнna.  Vravнme, ѕe tento
prнkaz prepнna ("toggles") tento mуd.

>> Napн№te teпa M-x auto-fill-mode<Return>.  Potom vkladajte "asdf " stбle
   dookola tak dlho, pokiaµ neuvidнte, ako sa vkladanэ riadok rozdelн na dva
   riadky.  Do textu musнte vklada» medzery preto, ѕe Auto Fill mуd
   zalamuje riadky iba v medzerбch.

Okraj je obvykle nastavenэ na 70 znakov, ale mфѕete to zmeni» prнkazom
C-x f.  Hodnotu okraju, ktorъ si prajete, by ste mali preda» ako
numerickэ argument.

>> Napн№te C-x f s argumentom 20.  (C-u 2 0 C-x f).
   Potom napн№te nejakэ text a pozorujte, ako Emacs vypетa riadky po
   20. znakoch.  Potom nastavte okraj spд» na 70 opдtovnэm pouѕitнm
   C-x f.

Ak spravнte zmeny uprostred odstavca, Auto Fill mуd ho nepreformбtuje.
Pre preformбtovanie odstavca stlaиte M-q (Meta-q) s kurzorom vnъtri
odstavca.

>> Presuтte kurzor do predchбdzajъceho odstavcu a stlaиte M-q.


* VYHҐADБVANIE
--------------

Emacs vie v texte vyhµadбva» re»azce (tj. skupiny spojenэch znakov alebo
slov) smerom vpred alebo vzad.  Hµadanie re»azca je prнkaz presъvajъci
kurzor; presunie kurzor na najbliѕ№ie miesto, kde sa tento re»azec nachбdza.

Vyhµadбvacн prнkaz Emacsu sa lн№i od vyhµadбvacнch prнkazov vди№iny
editorov v tom zmysle, ѕe je "inkrementбlny".  To znamenб, ѕe vyhµadбvanie
sa robн uѕ v okamѕiku, keп zadбvate hµadanэ re»azec.

Prнkaz pre hµadanie vpred je C-s a pre hµadanie vzad C-r.
POZOR!  E№te to neskъ№ajte.

Keп stlaинte C-s, uvidнte v echo oblasti prompt "I-search".  To Vбm
vravн, ѕe Emacs sa nachбza v stave, ktorэ sa nazэva inkrementбlne hµadanie,
a иakб, kэm mu zadбte, иo chcete hµada».  <RET> hµadanie ukonин.

>> Teraz zaиnite hµadanie stlaиenнm C-s.  POMALY, pнsmeno po pнsmene, pн№te
   slovo 'kurzor'.  Po kaѕdom pнsmene si v№imnite, иo sa deje s kurzorom.  
   Teraz ste vyhµadali "kurzor" prvэ krбt.
>> Stlaиte C-s znova, aby ste na№li пal№н vэskyt slova "kurzor".
>> Teraz №tyri krбt stlaиte <Delete> a pozerajte, ako sa kurzor
   presъva.
>> Stlaиte <RET> pre ukonиenie hµadania.

Videli ste, иo sa stalo?  Emacs sa v inkrementбlnom hµadanн pokъ№a
prejs» na пal№н vэskyt re»azca, ktorэ ste dosiaµ napнsali.  Ak chcete
prejs» na пal№н vэskyt 'kurzor', jednoducho stlaиte C-s zas.
Ak uѕ ѕiadny takэ vэskyt nie je, Emacs pнpne a povie Vбm, ѕe
hµadanie momentбlne "zlyhбva", C-g hµadanie ukonин.

POZNБMKA: Na niektorэch systйmoch stlaиenie C-s spфsobн zatuhnutie
obrazovky a neuvidнte ѕiadny пal№н vэstup z Emacsu.  To znamenб, ѕe
"vlastnos»" operaиnйho systйmu nazvanб "flow control" zachytбva C-s a
nepustн ho k Emacsu.  Pre odtuhnutie obrazovky stlaиte C-q.  Potom
vyhµadajte v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manuбle
Emacsu radu, ako obнs» tъto "vlastnos»".

Ak uprostred inkrementбlneho hµadania stlaинte <Delete>, uvidнte,
ѕe poslednэ znak v hµadanom re»azci zmizne a hµadanie sa vracia na poslednй
miesto hµadania.  Predpokladajme naprнklad, ѕe ste napнsali "c", aby ste
na№li prvэ vэskyt "k".  Ak teraz stlaинte "u", kurzor sa presunie na
prvэ vэskyt "ku".  Teraz stlaиte <Delete>.  To vymaѕe "u" z hµadanйho
re»azca a kurzor sa presunie spд» na prvэ vэskyt "k".

Ak uprostred hµadania stlaинte control alebo meta znak (s niekoµkэmi
vэnimkami -- znaky, ktorй sъ №peciбlne v hµadanн, ako C-s a C-r),
hµadanie bude ukonиenй.

C-s zaинna hµadanie, ktorй hµadб akэkoµvek vэskyt hµadanйho re»azca ZA
aktuбlnu pozнciu kurzoru.  Ak chcete nieиo hµada» v predchбdzajъcom texte,
stlaиte namiesto C-s  C-r.  V№etko, иo sme povedali o C-s, platн tieѕ o C-r
okrem toho, ѕe smer hµadania je opaиnэ.


* VIAC OKIEN
------------

Jednou z peknэch vlastnostн Emacsu je to, ѕe mфѕe na obrazovke zobrazi»
viac okien sъиasne.

>> Presuтte kurzor na tento riadok a stlaиte C-u 0 C-l.

>> Ak stlaинte C-x 2, obrazovka sa rozdelн na dve oknб.
   Obidve oknб zobrazujъ tento tъtorial.  Kurzor zostбva na vrchu okna.

>> Stlaиte C-M-v pre rolovanie spodnйho okna.
   (Ak nemбte skutoиnъ klбvesu Meta, stlaиte ESC C-v.)

>> Stlaиte C-x o ("o" ako "other") pre presun kurzoru do dolnйho okna.

>> Pouѕite C-v a M-v v spodnom okne pre jeho rolovanie.
   Pokraиujte v инtanн tэchto in№trukciн v hornom okne.

>> Znovu stlaиte C-x o pre presun kurzoru spд» do hornйho okna.
   Kurzor v hornom okne je presne na mieste, kde bol pфvodne.

Mфѕete пalej pouѕнva» C-x o pre prepнnanie medzi oknami.  Kaѕdй okno mб svoju
vlastnъ pozнciu kurzoru, ale kurzor zobrazuje iba jedno okno.
V№etky obvyklй editaиnй prнkazy platia pre okno, v ktorom sa nachбdza
kurzor.  Toto okno nazэvame "aktнvne okno" ("selected window").

Prнkaz C-M-v je veµmi uѕitoиnэ, ak v jednom okne editujete text a
druhй okno pouѕнvate iba pre prehµad.  Mфѕete nechбva» kurzor stбle
v okne, kde editujete, a postupova» po druhom okne pomocou C-M-v.

C-M-v je prнkladom CONTROL-META znaku.  Ak mбte skutoиnъ META klбvesu,
mфѕete vyvola» C-M-v pridrѕanнm oboch klбves CTRL a META pri stlaиenн v.
Nezбleѕн na tom, иi stlaинte ako prvъ klбvesu CTRL alebo META, pretoѕe obe
tieto klбvesy fungujъ ako modifikбtory klбves, ktorй stlaинte.

Ak nemбte skutoиnъ META klбvesu, mфѕete namiesto nej pouѕi» ESC, na
poradн zбleѕн: musнte stlaиi» ESC a potom CTRL-v; CTRL-ESC v by
nefungovalo.  To preto, lebo ESC je samostatnэ znak, a nie modifikбtor.

>> Stlaиte C-x 1 (v hornom okne), aby ste sa zbavili dolnйho okna.

(Ak by ste C-x 1 stlaиili v dolnom okne, odstrбnilo by to hornй okno.
Chбpte tento prнkaz ako "ponechaj akurбt jedno okno -- to, v ktorom
akurбt som".)

Nemusнte v oboch oknбch zobrazova» ten istэ buffer.  Ak pouѕijete
C-x C-f pre vyhµadanie sъboru v jednom z okien, druhй okno sa nezmenн.
Mфѕete vyhµadбva» sъbory v oboch oknбch nezбvisle.

Tu je пal№н spфsob, ako vyuѕi» dve oknб na zobrazenie dvoch rфznych vecн:

>> Stlaиte C-x 4 C-f nasledovanй menom niektorйho z Va№ich sъborov.
   Dokonиite to pomocou <Return>.  Vidнte zadanэ sъbor v dolnom okne.
   Presunul sa tam aj kurzor.

>> Stlaиte C-x o pre presun spд» do hornйho okna a C-x 1 pre zmazanie
   dolnйho okna.


* REKURZНVNE EDITAИNЙ ЪROVNE
----------------------------

Obиas sa dostanete do nieиoho, иo sa nazэva "rekurzнvna editaиnб ъroveт"
("recursive editing level").  To je indikovanй hranatэmi zбtvorkami v
stavovom riadku obklopujъcemu zбtvorky okolo mena hlavnйho mуdu.
Naprнklad mфѕete vidie» [(Fundamental)] namiesto (Fundamental).

Aby ste sa dostali z rekurzнvnej editaиnej ъrovne, stlaиte ESC ESC ESC.
To je v№eobecnэ "vyskakovacн" prнkaz.  Mфѕete ho pouѕi» tieѕ pre odstrбnenie
niektorэch okien a vyskoиenie z minibuffera.

>> Stlaиte M-x, aby ste sa dostali do minibuffera; potom stlaиte
   ESC ESC ESC, aby ste sa z neho dostali von.

Z rekurzнvnej editaиnej ъrovne nemфѕete vyskoиi» pomocou C-g.  To preto, ѕe
C-g je vyuѕнvanй pre ru№enie prнkazov a argumentov VO VNЪTRI rekurzнvnej
editaиnej vrstvy.


* ZНSKANIE ПAL©EJ NБPOVEDY
--------------------------

V tomto tъtoriale sme sa pokъsili Vбm poskytnъ» dostatok informбciн,
aby ste mohli zaиa» Emacs pouѕнva».  V Emacse je toho toµko, ѕe by bolo
nemoѕnй to v№etko objasni» v tomto nбvode.  V kaѕdom prнpade sa o Emacse
mфѕete nauиi» viac, pretoѕe mб veµa uѕitoиnэch vlastnostн.  Emacs ponъka
prнkazy pre инtanie dokumentбcie svojich prнkazov.  V№etky tieto "help"
prнkazy zaинnajъ znakom Control-h, ktorэ sa nazэva "help znak".

Pre pouѕitie vlastnostн nбpovedy stlaиte znak C-h a potom znak hovoriaci,
akэ druh nбpovedy si ѕiadate.  Ak ste NAOZAJ stratenн, stlaиte C-h ? a
Emacs Vбm povie, akй druhy nбpovedy Vбm mфѕe poskytnъ».  Ak ste stlaиili
C-h a potom ste sa rozhodli, ѕe ѕiadnu nбpovedu nechcete, jednoducho ju
zru№te stlaиenнm C-g.

(Na niektorэch poинtaиoch je vэznam znaku C-h zmenenэ.  To by naozaj
nemalo by» v№eobecnэm nastavenнm pre v№etkэch pouѕнvateµov, takѕe mбte prбvo
pos»aѕova» sa systйmovйmu administrбtorovi.  Do tej doby, ak C-h
nezobrazuje hlбsenie o nбpovede v dolnej иasti obrazovky, skъste namiesto
toho pouѕнva» klбvesu F1 alebo M-x help RET.)

Najzбkladnej№н prнkaz nбpovedy je C-h c.  Stlaиte C-h, znak c a klбvesovэ
prнkaz; Emacs potom zobrazн veµmi struиnэ popis prнkazu.

>> Stlaиte C-h c Control-p.
   Hlбsenie by malo vyzera» asi takto

	C-p runs the command previous-line

To vбm oznamuje "meno funkcie".  Menб funkciн sъ pouѕнvanй hlavne pre
konfigurбciu a roz№irovanie Emacsu.  Ale pretoѕe menб funkciн sъ volenй
tak, aby naznaиovali, иo zodpovedajъci prнkaz robн, mфѕu slъѕi» tieѕ
ako veµmi struиnб dokumentбcia -- dostatoиnб na to, aby Vбm pripomenula
prнkazy, ktorй ste sa uѕ nauиili.

Viacznakovй prнkazy ako C-x C-s a (ak nemбte META, EDIT ani ALT
klбvesu) <ESC>v sъ pre C-h c povolenй tieѕ.

Na zнskanie viac informбciн o prнkaze pouѕite namiesto C-h c C-h k.

>> Stlaиte C-h k Control-p.

To zobrazн dokumentбciu k funkcii a jej meno v emacsovom okne.  Ak
vэstup preинtate, stlaиte C-x 1, aby ste sa textu nбpovedy zbavili.
Nemusнte to robi» hneп.  Mфѕete chvнµu editova» a nazera» do textu
nбpovedy a aѕ potom stlaиi» C-x 1.

Tu sъ пal№ie uѕitoиnй voµby C-h:

   C-h f	Popis funkcie.  Zadбvбte meno funkcie.

>> Skъste napнsa» C-h f previous-line<Return>.
   To vypн№e v№etky informбcie, ktorй Emacs mб o funkcii implementujъcej
   prнkaz C-p.

Podobnэ prнkaz C-h v zobrazн dokumentбciu premennej, ktorej hodnotu
mфѕete nastavi» pre ovplyvnenie chovania Emacsu.  Meno premennej musнte
zada», aѕ keп sa naт Emacs spэta.

   C-h a	Prнkazovй apropos.  Zadajte kµъиovй slovo a Emacs vypн№e
		v№etky prнkazy, ktorэch meno obsahuje toto kµъиovй
		slovo.  V№etky tieto prнkazy mфѕu by» vyvolanй pomocou
		Meta-x.  Pre niektorй prнkazy prнkazovй apropos vypн№e
		tieѕ jedno alebo dvojznakovй sekvencie, ktorй vykonбvajъ
		ten istэ prнkaz.

>> Napн№te C-h a file<Return>.

To zobrazн v druhom okne zoznam v№etkэch M-x prнkazov obsahujъcich "file" vo
svojom nбzve.  Znakovй prнkazy ako C-x C-f uvidнte vypнsanй vedµa
zodpovedajъcich mien prнkazov ako find-file.

>> Stlaиte C-M-v pre posun okna s nбpovedou.  Urobte to viac krбt.

>> Stlaиte C-x 1 pre zmazanie okna s nбpovedou.

   C-h i        Инtanie on-line manuбlov (tieѕ Info).  Tento prнkaz
                Vбs prepne do №peciбlneho buffera s nбzvom `*info*',
		v ktorom mфѕete инta» on-line manuбly pre balнky
                in№talovanй na va№om systйme.  Ak stlaинte m emacs <Return>,
		mфѕete si naprнklad preинta» manuбl k Emacsu.  Ak ste
		doteraz nikdy nepouѕнvali Info, stlaиte ? a Emacs vбm
		predstavн hlavnй moѕnosti mуdu pre Info.  Ak toto
		predstavenie absolvujete, mali by ste pouѕнva» Info
		manuбl Emacsu ako svoju primбrnu dokumentбciu.


* ZБVER
-------

Nezabudnite, Emacs ukonинte vykonanнm prнkazu C-x C-c.  Pre doиasnэ
odskok do shellu, z ktorйho sa do Emacsu mфѕete opд» vrбti»,
pouѕite C-z.

Zбmerom tohto tъtorialu je by» zrozumiteµnэ v№etkэm novэm pouѕнvateµom, takѕe
ak narazнte na nieиo nejasnйho, tak nezъfajte a nedбvajte to za vinu sebe
-- s»aѕujte sa!


KOPНROVANIE
-----------

Tento tъtorial vychбdza z dllhej rady emacsovэch tъtorialov zaиatej
tъtorialom napнsanэm Stuartom Cracraftom pre pфvodnэ Emacs.

Tбto verzia tъtorialu je, podobne ako GNU Emacs, chrбnenб copyrightom
a je №нrenб s povolenнm distribuova» kуpie za istэch podmienok:

Copyright (c) 1985, 1996 Free Software Foundation

   Kaѕdйmu je zaruиenй prбvo vytvбra» a distribuova» presnй kуpie tohto
   dokumentu tak, ako ho dostal, na akomkoµvek mйdiu, s tэm, ѕe bude
   zachovanб tбto poznбmka o autorstve a poznбmka o povolenн, a ѕe
   distribъtor zaruиuje prнjemcovi prбvo na пal№iu redistribъciu povolenъ
   touto poznбmkou.

   Je zaruиenй prбvo distribuova» modifikovanй verzie tohto dokumentu
   alebo jeho иastн pod hore uvedenэmi podmienkami za predpokladu, ѕe
   obsahuje jasnй poznбmky uvбdzajъce, kto urobil poslednй ъpravy.

Podmienky pre kopнrovanie Emacsu samotnйho sъ zloѕitej№ie, ale
v rovnakom duchu.  Preинtajte si, prosнm, sъbor COPYING a potom dajte kуpie
GNU Emacsu svojim priateµom.  Pomбhajte potlaиova» softwarovъ ob№trukciu
("vlastnнctvo") pouѕнvanнm, pнsanнm a zdieµanнm free softwaru!

;;; Local Variables:
;;; coding: iso-latin-2
;;; End: